Poručiteľ – osoba, po ktorej sa dedí.
Dedič – osoba, ktorá po poručiteľovi dedí. Dedič môže dediť zo zákona alebo zo závetu.
Dedičstvo – majetok a dlhy, ktoré po poručiteľovi zostali a ktoré prechádzajú na dedičov, pokiaľ dedič dedičstvo neodmietne ako celok. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Závet – jednostranné vyhlásenie poručiteľa, komu má pripadnúť majetok po jeho smrti. Závet môže byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa alebo zriadený vo forme notárskej zápisnice. Pri vlastnoručnom závete zákon vyžaduje vlastnoručný podpis poručiteľa. Podstatnou náležitosťou závetu je aj dátum jeho podpisu.
Zákonný dedič – osoba, ktorá dedí podľa zákona. Zo zákona sa dedí vtedy, keď poručiteľ nezanechal platný závet, alebo ak závet nepokrýva celé dedičstvo.
Dedenie zo zákona znamená, že o tom, kto dedí, rozhoduje zákon. Dediči sú rozdelení do štyroch dedičských skupín. Do prvej skupiny patria deti a manžel poručiteľa, dedia rovnakým dielom. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Neopomenuteľný dedič – potomok poručiteľa, ktorého zákon osobitne chráni. Ak je neopomenuteľným dedičom maloletý potomok, musí sa mu dostať aspoň toľko, koľko robí jeho dedičský podiel zo zákona, a ak je plnoletým potomkom, musí sa mu dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Vydedenie – zákonom dovolené vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedenia. Ide teda o právny úkon, ktorým poručiteľ zbaví neopomenuteľného dediča jeho zákonného nároku dediť. Vydedenie je možné len zo zákonom určených dôvodov. Nestačí teda, že sa tak poručiteľ rozhodne – vždy musia existovať aj zákonné dôvody (napr. dediť vedie trvalo neusporiadaný život).
Odmietnutie dedičstva – vyhlásenie dediča, že dediť nechce. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Notár ako súdny komisár – notár, ktorý vedie dedičské konanie poverením súdu.
Cudzí prvok – znamená, že dedičská vec má väzbu na viac než jeden štát. Môže ísť napríklad o situáciu, keď poručiteľ žil v zahraničí, mal cudzie občianstvo, majetok sa nachádza v inom štáte alebo dedič žije mimo Slovenska.
Obvyklý pobyt poručiteľa – štát, s ktorým bol život poručiteľa najviac spojený.
Rozhodné právo – právo štátu, podľa ktorého sa dedičské konania posudzuje.