Práva zamestnanca vyslaného do zahraničia
Zistite, aké práva máte pri dočasnom výkone práce v inom štáte.
Zamestnávateľ s vami ako zamestnancom musí podmienky cezhraničného vyslania písomne dohodnúť a informovať vás o pracovných podmienkach platných v hostiteľskom štáte. Zároveň je potrebné pred samotný vyslaním posúdiť režim sociálneho poistenia, zdravotnej starostlivosti a zdaňovania príjmu. Zamestnávateľ by nemal zabudnú vybaviť vám potvrdenie A1, ktorým v prípade potreby preukážete svoj status poistenca Slovenskej republiky.
Pomôžeme vám posúdiť dohodu o vyslaní, správnosť vyplatenej mzdy a príplatkov, pracovný čas, cestovné náhrady aj podmienky sociálneho a zdravotného poistenia počas vyslania. Ak zamestnávateľ vaše práva nerešpektuje, posúdime možnosť podania podnetu na inšpektorát práce alebo uplatnenia nárokov na súde.
Cezhraničné vyslanie zamestnanca znamená, že zamestnávateľ dočasne vyšle svojho zamestnanca pracovať do iného štátu, najčastejšie v rámci poskytovania služby pre zákazníka, inú spoločnosť v skupine alebo užívateľského zamestnávateľa. Zamestnanec pritom zostáva v pracovnoprávnom vzťahu so svojím pôvodným zamestnávateľom.
Typicky ide o situáciu, keď slovenská firma vyšle svojho zamestnanca na určitý čas do iného štátu, aby tam vykonal konkrétnu prácu alebo službu. Môže ísť napríklad o montáž technológie v Rakúsku, servis stroja v Nemecku, stavebné práce v Česku alebo odbornú podporu pre klienta vo Francúzsku.
Základným znakom vyslania je dočasnosť. Zamestnanec sa nepresúva natrvalo do pracovného režimu iného štátu, ale dočasne vykonáva prácu mimo štátu, v ktorom bežne pracuje alebo v ktorom pôsobí jeho zamestnávateľ. Počas vyslania pritom pracovný pomer so zamestnávateľom naďalej trvá. Miesto výkonu práce sa zamestnancovi na čas vyslania dodatkom k pracovnej zmluve nemení.
Od vyslania treba odlíšiť bežnú prácu v zahraničí. Ak by ste uzatvorili pracovnú zmluvu priamo so zahraničným zamestnávateľom a pracujete pre neho v danom štáte, nebude sa jednať o vyslanie slovenským zamestnávateľom. Takýto pracovný pomer sa bude ako celok riadiť právom štátu výkonu práce (prípadne kombináciou pravidiel podľa pracovnej zmluvy a kolíznych noriem).
Od cezhraničného vyslania treba odlišovať aj pracovnú cestu. Krátka cesta na rokovanie, školenie, konferenciu alebo kontrolu nemusí byť automaticky vyslaním. Pri vyslaní ide spravidla o výkon práce pri cezhraničnom poskytovaní služby, zatiaľ čo pracovná cesta môže byť len dočasné plnenie úlohy mimo obvyklého pracoviska.
Osobitnou kategóriou je dočasné pridelenie. Pri dočasnom pridelení môže zamestnanec vykonávať prácu pre iný subjekt, ktorý ho v praxi riadi a organizuje jeho prácu. Ak ide o dočasné pridelenie cez hranice, môže ísť zároveň o jednu z foriem cezhraničného vyslania podľa slovenského Zákonníka práce.
Okrem Zákonníka práce je problematika cezhraničného vyslania upravená v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Tento zákon rieši najmä spoluprácu medzi orgánmi členských štátov, kontrolu vysielania a povinnosti súvisiace s presadzovaním pravidiel o vyslaní.
Cezhraničné vyslanie je charakteristický tým, že zamestnávateľ musí počas vyslania dodržať určité povinné pracovné podmienky platné v štáte, kde zamestnanca dočasne vysiela. Ak teda slovenský zamestnávateľ vyšle zamestnanca napríklad do Rakúska alebo Nemecka, zamestnanec zostáva zamestnancom slovenskej firmy a jeho pracovný pomer sa bude naďalej opierať o slovenskú pracovnú zmluvu a slovenské pracovné právo. Počas práce v zahraničí však zamestnávateľ musí rešpektovať aj vybrané pracovnoprávne aspekty štátu, do ktorého bol zamestnanec vyslaný.
Ide najmä o pravidlá týkajúce sa pracovného času, odpočinku, minimálnej dovolenky, odmeňovania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany tehotných žien, matiek a mladistvých, rovnakého zaobchádzania, podmienok ubytovania, ak ho zabezpečuje zamestnávateľ, a niektorých náhrad výdavkov súvisiacich s cestou, ubytovaním a stravovaním.
Pri cezhraničnom vyslaní sa na Vás ako zamestnanca neuplatní iba slovenské, alebo iba zahraničné pracovné právo. V praxi ide o kombináciu oboch režimov. Váš pracovný pomer ostane aj naďalej slovenský, ale počas vyslania sa na vybrané pracovné podmienky uplatní právo štátu, do ktorého ste ako zamestnanec vyslaný.
Zahraničným pracovným právom sa bude spravovať tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok hostiteľského štátu podľa smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, zmenenej smernicou (EÚ) 2018/957. Ide najmä o tieto pracovné podmienky:
| Pracovný čas | maximálny pracovný čas, pravidlá nadčasov, prestávky, denný a týždenný odpočinok |
| Dovolenka | minimálna platená ročná dovolenka podľa pravidiel hostiteľského štátu |
| Odmeňovanie, príplatky a mzdové zvýhodnenia | odmena za prácu (minimálna mzda hostiteľského štátu, príplatky, odmena za nadčas a pod.) |
| BOZP | bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci podľa pravidiel štátu výkonu práce |
| Ochrana osobitných skupín | tehotné ženy, matky, mladiství, rovnaké zaobchádzanie, zákaz diskriminácie |
| Ubytovania a náhrady | ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie alebo hradí výdavky súvisiace s cestou, stravou a ubytovaním |
Pri cezhraničnom vyslaní sa platenie odvodov a daní neposudzujú rovnako. Môže sa stať, že sociálne odvody budete platiť na Slovensku, ale daň zo mzdy budete odvádzať v štáte, kde prácu reálne vykonávate.
1. Odvody
Pri vyslaní v rámci EÚ/EHP a Švajčiarska sa sociálne zabezpečenie posudzuje podľa koordinačných pravidiel EÚ, najmä podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Základná myšlienka tejto právnej úpravy spočíva v tom, že osoba má podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia iba jedného štátu.
To znamená, že ak Vás slovenský zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu a budú splnené podmienky vyslania, ako zamestnanec budete naďalej podliehať slovenskému sociálnemu zabezpečeniu. Príslušnosť k sociálnemu zabezpečeniu Slovenskej republiky preukážete prenosným dokumentom A1.
2. Dane
Pri zdaňovaní sa posudzuje najmä to, kde máte ako zamestnanec daňovú rezidenciu, v ktorom štáte prácu fyzicky vykonáva a ako dlho sa v danom štáte zdržiavate.
Príjmy zo zamestnania sa následne posudzujú podľa pravidiel o zamedzení dvojitého zdanenia.
Ak ochoriete počas cezhraničného vyslania, rozhodujúce je najmä to, v ktorom štáte ste zdravotne poistený a či ide o vyslanie v rámci EÚ/EHP/Švajčiarska alebo mimo EÚ. Ak ste ako zamestnanec vyslaný slovenským zamestnávateľom a naďalej podliehate slovenskému systému sociálneho zabezpečenia, zostávate zdravotne poistený na Slovensku. V štáte vyslania však máte pri dočasnom pobyte nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť, najmä ak ochoriete alebo utrpíte úraz.
Pri vyslaní v rámci EÚ/EHP/Švajčiarska sa uplatňujú koordinačné pravidlá sociálneho zabezpečenia, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Podľa čl. 12 tohto nariadenia môže vyslaný zamestnanec za splnenia podmienok zostať poistený v štáte, z ktorého bol vyslaný. Pri krátkodobom pobyte v inom členskom štáte má poistenec podľa čl. 19 nariadenia č. 883/2004 nárok na vecné dávky, ktoré sa počas pobytu stanú potrebnými z lekárskeho hľadiska, so zohľadnením povahy dávok a predpokladanej dĺžky pobytu.
V praxi to znamená, že ak ste poistený na Slovensku a počas vyslania napríklad v Rakúsku alebo Nemecku ochoriete, môžete sa dať ošetriť v štáte vyslania. Spravidla sa preukazujete európskym preukazom zdravotného poistenia, teda EPZP/EHIC. Tento preukaz potvrdzuje, že ste poistený v inom členskom štáte, a umožňuje čerpať potrebnú zdravotnú starostlivosť v systéme verejného zdravotného poistenia štátu, kde sa zdržiavate.
Ak ste vyslaný mimo EÚ/EHP/Švajčiarska, európsky preukaz zdravotného poistenia Vám nijako nepomôže. V takom prípade je potrebné preveriť, či má Slovensko s daným štátom uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení alebo inú obdobnú dohodu. Praktickým riešením je tiež komerčné cestovné alebo pracovné zdravotné poistenie.
Pri vyslaní mimo EÚ je tak dôležité, aby ste si so zamestnávateľom vopred dohodli, kto bude znášať prípadné náklady na lekárske ošetrenie či hospitalizáciu.
O vystavenie formuláru A1 žiada spravidla zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa ho vystavila najneskôr do 45 dní od podania žiadosti. Na svojej webstránke však Sociálna poisťovňa zároveň informuje, že pokiaľ je žiadosť podaná elektronicky, formulár bude vystavený do 24 hodín.
Od 1. júla 2026 bude možné žiadosť podať výlučne elektronicky a to prostredníctvom na to určeného formulára tu: https://eformulare.socpoist.sk/sk/sluzby/pda1
Odborná právna odpoveď už za 99 € s DPH
Získajte odpoveď na konkrétnu otázku od právnika s dlhoročnými skúsenosťami
Často kladené otázky
Zistite, ako prebieha spolupráca s nami – od objednania právnej služby, cez lehotu odpovede až po to, kto sa bude vašej veci venovať.
Právnu otázku nám môžete zaslať elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára alebo e-mailom.
Po posúdení danej otázky a zohľadnení individuálnej komplikovanosti prípadu bude z našej strany odhadnutý počet hodín právnej služby na diaľku a stanovená záväzná cena. Až po odsúhlasení našej cenovej ponuky Vami sa objednávka právnej služby bude považovať za záväznú. To znamená, že odoslanie otázky nie je pre klienta záväzné.
Zmluva o poskytnutí právnych služieb na diaľku sa považuje za uzavretú až momentom odoslania záväznej objednávky právnej služby na diaľku zo strany klienta s povinnosťou platby.
Právne posúdenie Vašej otázky z pohľadu jej komplikovanosti a stanovenia ceny vykonáme spravidla ihneď, najneskôr však do 48 hodín. Uvedená lehota sa môže predĺžiť o dni víkendu, sviatky resp. dni pracovného pokoja.
Právnu radu dostanete vždy od niektorého člena nášho tímu odborníkov špecializovaných práve na oblasť práva, ktorej sa Vaše otázka týka. Bližšie informácie o členoch nášho tímu sú uvedené na tejto webstránke, ako aj webstránke boomandsmart.com.
V zásade platí, že Vaša otázka môže zahŕňať akýkoľvek právny problém, vždy sa na ňu s maximálnou zodpovednosťou pozrieme a poskytneme Vám kvalifikovanú právnu radu. Najbežnejšie a najčastejšie okruhy otázok, ktoré sa nám môžete pýtať, sú uvedené v časti „Oblasti poradenstva“. Tu nájdete aj nami vypracované voľne dostupné odpovede na tie najčastejšie otázky, s ktorými sa stretávame.
Právne poradenstvo a právne služby celkom poskytujeme primárne podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a práva Európskej únie. V našom tíme pôsobia aj znalci pre oblasť medzinárodného práva a preto Vám budeme vedieť poradiť prakticky s akýmkoľvek náročným problémom a to tak podľa práva Slovenskej republiky, práve Európskej únie, ale aj práva zahŕňajúceho medzinárodné dohovory a iné právne akty.